Color or Race: Slovak
Presný počet slovenských prisťahovalcov do Ameriky bolo na prelome 19. a 20. storočia ťažké odhadnúť. Americké štatistiky totiž evidovali iba štátnu príslušnosť, a preto bolo takmer nemožné rozlíšiť jednotlivé národnosti v Rakúsko-Uhorsku.
Angelina Jolie s tajnými koreňmi zo Slovenska
Juraj Vojtko, neskôr George Voytko, bol prastarým otcom hollywoodskej herečky Angeliny Jolie Voight, ktorá je známa najmä z filmu Tomb Raider.
Našli sa však aj takí, ktorí odmietali zaprieť svoj pôvod a k slovenským koreňom sa hlásili kde sa dalo. To bol aj prípad Košičana Juraja Vojtka, ktorý do USA emigroval už v roku 1884. Pri sčítavaní ľudu z roku 1910 do kolónky „Color or Race“ napísal „Slovak“. V tom čase prišlo do Ameriky podľa imigračných štatistík USA približne 370 tisíc Slovákov, čo boli vtedy 4 % zo všetkých tamojších prisťahovalcov.
Cesta k emancipácii
Slovenskí prisťahovalci v Amerike pochádzali zväčša z nižších vrstiev, nie však z úplne najchudobnejších. Migrácia si totiž vyžadovala značné finančné prostriedky, jednak na dopravu, no taktiež na zaistenie existencie v novom prostredí.
Väčšina našich krajanov vykonávala ťažké manuálne práce, často v oceliarniach, pri ktorých nepotrebovali vo veľkej miere používať jazyk. Živili sa aj ako stolári, tesári, murári, pekári či mäsiari. Preto osídľovali priemyselnejšie oblastí USA: Pensylvánia, Ohio, New Jersey, Illinois či New York. Tu sa však postupne sociálne, a mnohí i národne, zaradili medzi rodákov a USA odvtedy brali už ako svoj domov.
Pomoc pre lepší život
V časoch komunizmu opäť stúpal počet tých, ktorí nechceli žiť v totalitnom režime a zatúžili vidieť Sochu slobody. Mnohí ale nemali dostatok finančných prostriedkov, aby mohli začať nový život za oceánom. Právnik a diplomat Ján Papánek prišiel s myšlienkou založenia Amerického fondu pre československých utečencov (AFCR - American Fund for Czechoslovak Refugees), ktorý pomáhal utečencom nielen spoza železnej opony.
Jeho úloha spočívala v pomoci so získavaním víz, sprostredkovania zamestnania či finančnej pôžičky. AFCR spolupracovalo aj s americkou vládou, Medzinárodnou organizáciou pre utečencov či Úradom vrchného komisára OSN. Fond podporovali mnohé americké osobnosti, napríklad aj Eleanor Rooseveltová.
Po páde komunizmu v roku 1991 sa AFCR pretransformoval na Americký fond pre pomoc Československu – inštitúciu, ktorá pomáha rozvíjať vzdelanie a demokraciu.
Tento nápad oslovil nielen mnohých krajanov, ale ocenili ho aj americkí politici vrátane prezidentov Reagana a Clintona. V roku 1991 Papánka za tento počin vyznamenal československý prezident Václav Havel Rádom Tomáša Garrigua Masaryka I. triedy. O šesť rokov neskôr sa k nemu pridal aj Michal Kováč s Rádom Bieleho dvojkríža in memoriam.
Dnes návštevu Spojených štátov podporuje Veľvyslanectvo USA v Bratislave aj populárnym výmenným programom Summer Work and Travel. Vďaka nemu má každý rok takmer tritisíc vysokoškolských študentov príležitosť vycestovať na niekoľko mesiacov za veľkú mláku. Majú tak možnosť si nielen zarobiť, ale najmä spoznať kultúru, naučiť sa jazyk a spoznať americký spôsob života, čo neskôr môžu využiť aj doma. Slovenskí občania môžu využiť aj Visa Waiver program, ktorý umožňuje vycestovať do USA na turistické a služobné cesty bez víz až na 90 dní.
Pozrite si ako svoj pobyt v USA hodnotí mladý grafický dizajnér Jakub Goda: