Slovenská liga v Amerike
Vďaka slobode názoru si Slováci v Amerike mohli zakladať ľubovoľné spolky. Či už náboženské, hospodárske alebo národné, táto krajina, na rozdiel od tej ich, im to umožňovala.
Jednou z prvých veľkých iniciatív našich krajanov bola Slovenská liga v Amerike, ktorú založil Štefan Furdek v roku 1907. Slovenská liga bola zastrešujúcou organizáciou Slovákov v Amerike, ktorá zároveň pod sebou združovala aj malé slovenské spolky či organizácie. Jej členov zaujímal osud Slovákov v Uhorsku a hľadali preto možnosti ako vytvoriť samostatný štát. Veľkú rolu tu zohrali Albert P. Mamatey a Ivan Daxner. Presvedčili totiž členov Slovenskej ligy, aby sa Slováci pri uskutočňovaní svojich snáh spojili s Čechmi.
O pár rokov neskôr Slovenská liga v Amerike vypracovala politický program o požiadavkách slovenského národa, ktorý vyústil do Clevelandskej (z roku 1915) a Pittsburskej dohody (z roku 1918). Obe tieto dohody nás tak posunuli opäť o krok bližšie k Prvej Československej republike a k samostatnosti.
Česi a Slováci spolu na koncertoch
Slovenská liga v Amerike okrem toho združila niekoľko menších, dovtedy samostatných, spolkov v Amerike a tiež vydávala 6 denníkov. Ich náklad bol približne 300 tisíc výtlačkov ročne, čo bolo takmer osemkrát viac ako náklad všetkých slovenských periodík v tom čase v Rakúsko-Uhorsku.
Noviny s takmer 130 ročnou tradíciou
Noviny Slovák v Amerike, ktoré vznikali v čase Slovenskej ligy v Amerike, vychádzajú dodnes. Sú tak najstarším slovenským periodikom, ktoré v súčasnosti vychádza v Spojených štátoch.
Veľa Slovákov a Čechov žilo v Pensylvánii, veľké kolónie boli aj v okolí Philadephie, New Yorku a Chicaga. Aj keď sa nenachádzali na vlastnej pôde, bližšie sa spoznávali, spoločne navštevovali koncerty, chodili do barov a pripravovali sa na budúce spolužitie v samostatnom štáte, v ktorý verili.
Československé légie počas vojny
Nebolo to však jednoduché. V roku 1914 vypukla v Európe 1. svetová vojna a krajania v Amerike sa začali báť o svoju vlasť. Zároveň ale cítili, že po vojne svitá nádej na nové usporiadanie štátov v Európe. Uvedomovali si, že pokiaľ chcú zmenu, treba o ňu zabojovať. O to sa pokúšal najmä Milan Rastislav Štefánik svojou náborovou kampaňou.
Tritisíc vojakov, aj vďaka Štefánikovej kampani, narukovalo do Československých légií, čo bol názov pre jednotky zahraničného odboja počas 1. svetovej vojny. Tvorili ich najmä dobrovoľníci, ktorí chceli pomôcť Čechom a Slovákom oslobodiť sa a mať vlastný štát.
