Prvá Slovenská republika z roku 1939 bola v čase 2. svetovej vojny v područí nacistického Nemecka, čo znamenalo, že bola úzko spätá s Treťou ríšou a podporovala Hitlerove zločinné ciele a ich realizáciu. Jej režim bol autoritatívny a totalitný, potláčal demokraciu a občianske slobody.
Slováci volajú po demokracii
Proti režimu sa začal u nás formovať silný domáci odboj, ktorý vyústil do Slovenského národého povstania (SNP). Jeho aktérmi boli povstalecká armáda, partizáni a domáce obyvateľstvo. Okrem slovenských vojakov boli doň zapojené tiež mnohé ďalšie štáty vrátane USA a ich zástupcov z Úradu pre strategické služby (OSS) a americkej leteckej armády 15. Air Force.
Tí nám poskytli vlastné jednotky aj materiálnu pomoc vo forme ručných zbraní a munície rôzneho druhu. Slováci ich na oplátku v čase krutých mrazov prichýlili na horskej chate nad Polomkou, kam im, aj napriek hroziacemu nebezpečenstvu, nosili jedlo a teplé oblečenie. Pre vojakov, ktorí počas SNP padli, je po celom Slovensku postavených niekoľko pamätníkov.
SNP trvalo celkovo 60 dní. Po jeho nemeckom potlačení pokračoval partizánsky spôsob boja až do obsadenia územia Červenou armádou na jar 1945. Po potlačení povstania nasledovali kruté udalosti v podobe popráv obyvateľstva či vypaľovania obcí.
Slovenské národné povstanie sa radí k najväčším protinacistickým revoltám druhej svetovej vojny. Slováci sa takto jednoznačne pripojili k protihitlerovskej koalícii bojujúcej za záchranu modernej európskej civilizácie.
Nový štát na mape sveta
V roku 1948 bol v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí prvýkrát otvorený americký konzulát. V tom čase však v Československu prebrala moc komunistická strana, ktorá po dvoch rokoch nariadila konzulát uzavrieť. Historická budova však bola až do oslobodenia spod komunistickej diktatúry zachovaná a slúžila ako maják demokracie. Konzulát USA opätovne otvorili v máji roku 1991 a po vzniku Slovenskej republiky v januári 1993 sa zmenil na veľvyslanectvo.
Počas prvého dňa existencie samostatnej demokratickej Slovenskej republiky z 1. 1. 1993 ju uznalo 93 krajín. V súčasnosti Slovensko patrí medzi 10 najmladších štátov sveta.
Hudba symbolom slobody
V čase komunizmu bol symbolom slobody tiež rock & roll. V ťažkých časoch inšpiroval mladých nielen počúvať a nahrávať vlastné skladby, ale aj takýmto spôsobom sa dožadovali základných ľudských práv a slobody.
Viac sa dozviete v dokumentárnom filme Free to Rock.