SK US

Splnený
americký sen

Americký sen je pojem, ktorý sa začal používať na prelome 19. a 20. storočia počas veľkého sťahovania Slovákov do Ameriky. A nebola to náhoda. Tisíce z nich prichádzali do tejto krajiny s odhodlaním a podnikateľským duchom. A prichádzajú dodnes.

Menu

Žlté taxíky aj cesta na mesiac

Jeden z prvých Slovákov, ktorý prišiel do USA podnikať bol John Daniel Hertz. Jeho príbeh sa začal, keď mal asi 3 roky a rodičia spolu s ním emigrovali do Chicaga.

Prvým Hertzovým veľkým podnikateľským plánom bol predaj áut, v čom sa mu však veľmi nedarilo. Prišiel preto s myšlienkou nepredané autá použiť ako taxíky. Aby sa jeho autá nestratili medzi bežnými osobnými vozidlami a konkurenciou, dal si vypracovať štúdiu o tom, ktorá farba áut bude na ulici najlepšie rozpoznateľná. Z prieskumu vyšla žltá, preto sa rozhodol nazvať taxislužbu Yellow Cab (Žltý taxík). Na trh prišla s veľmi nízkymi cenami, vďaka čomu si ju mohli dovoliť aj bežní ľudia. Netrvalo to dlho a Hertz dostal licenciu na prevádzku žltých taxíkov po celých Spojených štátoch. Bol tiež prvý, kto dal nainštalovať svetelné križovatky po celom Chicagu.

Svoje sny si v tom čase v Amerike plnili aj slovenskí vedci. Astronaut Eugene Andrew Cernan sa počas svojho života v Amerike dostal až trikrát do vesmíru a (nateraz) je posledným človekom, ktorý pristál na Mesiaci. A nielen to. Ľudia ako Eugene dodnes inšpirujú mnohých mladých Slovákov. Michaela Musilová, slovenská marsonautka, kráča v jeho stopách, ba dokonca sa s ním aj pri návšteve USA stretla. V roku 2014 absolvovala simulovanú misiu na Marťanskej púštnej výskumnej stanici v USA. O tri roky neskôr sa sem opäť vrátila ako veliteľka celej misie. Aktuálne ju NASA vysiela na Havaj, kde v simulovaných podmienkach strávi 8 mesiacov.

Ďalší krajania, ktorí už v 20. storočí presadili svoj nápad v Amerike:



Jozef Murgaš

vedec, maliar, vynálezca bezdrôtovej komunikácie

M. R. Štefánik

astronóm, vedec, letec

Koloman Sokol

maliar, zakladateľ slovenskej a mexickej grafiky



Michal Bosák

bankár, finančník (jeho podpis je na 5, 10 a 20 dolárových bankovkách z roku 1907)

Milan Getting

patril medzi hlavných iniciátorov prijatia Clevelandskej dohody

Príbeh slovenského Googlu

Dnes mnohé slovenské spoločnosti začínajú v rodnej zemi a do Ameriky expandujú prirodzeným rastom. Takáto bola cesta aj, dnes už veľkej, korporácie Eset.

Jej príbeh sa začal v roku 1987, keď sa dvojica kamarátov – Miroslav Trnka a Peter Paška – stretla s jedným z prvých počítačových vírusov na svete s názvom Vienna. Premýšľali ako by sa pred ním dokázali ochrániť, a tak začali vyvíjať program na jeho detekciu. Krátko potom sa začali objavovať ďalšie vírusy a tvorcovia začali experimentovať s myšlienkou vytvorenia univerzálneho softvéru, ktorý odhalí akýkoľvek vírus.

Slovenské start-upy a firmy, ktoré poznajú aj v Amerike:

Staffino
CulCharge
sli.do
Prizeo
Sygic
Pixel Federation

O pár rokov neskôr vznikol Eset. Zlomovým bol pre firmu rok 1998, keď ich kľúčový produkt NOD32 ohodnotil renomovaný odborný časopis Virus Bulletin a dal mu plný počet bodov za spoľahlivosť. Dokázal totiž odhaliť všetky vírusy, ktorými ho redakcia testovala, čo sa dovtedy nepodarilo žiadnemu konkurentovi.

Krátko po tom začali spoločnosť oslovovať distribútori z celého sveta. Malá slovenská firma sa rozrástla na korporáciu s vlastnou pobočkou v Amerike (San Diego) i na ďalších kontinentoch. Centrálu má stále na Slovensku, a to až na desiatich poschodiach veľkého obchodného centra. Produkty Esetu dnes používa viac ako 100 miliónov zákazníkov po celom svete, pričom mnohí ani netušia, že softvér pred rokmi naprogramovali šikovní Slováci.

Ďalší príbeh

V čom vidia Američania na Slovensku potenciál?

V biznise, vo vzdelávaní, v kultúre. A zďaleka nielen v tom. Čo všetko prinieslo 100 rokov slovensko-americkej spolupráce? Prečítať príbeh