Mierový program
Štrnásť bodov prezidenta Wilsona sa predovšetkým dotýkalo územných otázok a usporiadania vzťahov medzi európskymi mocnosťami po 1. svetovej vojne. Program okrem toho obsahoval tiež niekoľko zásad, podľa ktorých sa mal v budúcnosti svet vyhnúť ďalším vojnovým katastrofám. Týkali sa napríklad slobodnej plavby po mori, slobodného obchodu, celosvetového odzbrojovania, otvorenej diplomacie.
Najviac pozornosti však vzbudil návrh na vznik Spoločnosti národov. Celý návrh bol vizionársky – mal garantovať bezpečnosť a mier vo svete, čo bolo stelesnením princípu rovnosti malých a veľkých štátov.
Napriek tomu, že sa Spojené štáty nestali členom Spoločnosti národov, pretože Kongres neratifikoval vstúpenie USA, bolo to po prvý raz v histórii, čo sa významný svetový politik vyslovil za vytvorenie medzinárodnej organizácie, ktorá by dozerala na mier. Ukázalo sa tak nadčasové uvažovanie prezidenta Wilsona, ktoré oceňovali vtedajší politici, ale i bežný ľud. Počas svojej činnosti bol v roku 1920 ocenený Nobelovou cenou za mier.
Samostatnosť rakúsko-uhorských národov
Wilsonov mierový program povzbudil tiež českého politika T. G. Masaryka, ktorý spolu so svojimi americkými priateľmi začal vytvárať pôdu pre spoločný štát Čechov a Slovákov. Ich snahy vyvrcholili 18. októbra 1918, keď vo Washingtone publikovali deklaráciu nezávislosti pod oficiálnym názvom „Declaration of Independence of the Czechoslovak Nation by its Provisional Government“.
Prezident Wilson ich snahu podporil priamo na Rakúsko-Uhorskom dvore. Predstaviteľom monarchie vo Viedni adresoval list, v ktorom napísal, že o osude národov v Rakúsko-Uhorsku by nemal rozhodovať nikto iný, iba oni sami. Tento moment predznamenal zánik Habsburskej monarchie a vznik prvej Československej republiky 28. októbra 1918.
A aj keď mnohé zo 14 bodov prezidenta Wilsona zostali nenaplnené, išlo o mimoriadne progresívny návrh, ktorý vyžadoval mierové riešenie sporov. Jeho idea neskôr pokračovala aj pri založení Organizácie Spojených národov v San Franciscu v roku 1945.
Wilsonovo mesto na znak vďaky
Vedeli ste, že Bratislava (vtedajší Pressburg) sa v rokoch 1918-1919 volala Wilsonovo mesto? Tento názov vznikol z popudu nemeckej väčšiny, ktorá tu v tom čase žila. Uctili si tak zásluhy prezidenta Wilsona, ktorý nám vo vojnovom čase pomohol.